Močidlá v okolí Stupavy

Nie, nejde o žiadnu urologicky zameranú tému. Močidlá boli jednoducho miesta, kde sa namáčal ľan alebo konope pred jeho spracovaním na vlákna.

Močidlo bola prirodzená alebo umelá priehlbina naplnená vodou, v ktorej sa máčali stonky ľanu a konopy. Pri máčaní sa odhnívaním oddeľovala drevnatá časť stonky od vláken. Na máčanie sa využívali prirodzené priehlbiny v močariskách, na lúkach, aj zátoky vodných tokov. Umelo vytvorené močidlá boli jamy hlboké 70 až 150 cm, vykopané pri povrchovom zdroji vody. Mali prítokové a odtokové kanály, ktorými mohli byť prípadne pospájané. Šírka a dĺžka močidla závisela od toho, či ho používal jeden alebo viac majiteľov. Pred máčaním močidlo vyčistili od bahna, dno vystlali konármi alebo slamou. Potom do neho uložili snopky ľanových alebo konopných stoniek a zaťažili ich brvnami, kameňmi, trsmi trávy. Ak sa snopky máčali hoci len v pomaly tečúcej vode, priväzovali sa o koly zarazené do dna vodného toku.

Na máčanie sa využívala aj voda z termálnych a minerálnych prameňov. Podľa zmienky z roku 1614 používali napríklad v Bojniciach teplé pramene na máčanie konopy obyvatelia z okruhu dvoch míľ. Dĺžka máčania závisela od počasia: čím bolo teplejšie, tým teplejšia bola aj voda v močidle a čas máčania bol kratší. Ľan sa máčal dva až tri týždne, pri teplom počasí stačili aj tri dni. Konopné stonky sa máčali jeden až tri týždne.

Polohu močidiel je možné zrekonštruovať buď podľa spomienok pamätníkov, alebo podľa miestopisných (chotárnych) názvov na historických mapách. Močidiel bolo pravdepodobne medzi Stupavou a Vysokou pri Morave viacero, no podľa chotárnych názvov možno zrekonštruovať len polohu dvoch z nich, ktoré patrili zrejme k dlhodobo používaným.

Najbližšie močidlo pri Stupave bolo v mieste, ktorému sa dodnes hovorí Močidlá, alebo, častejšie - Hajprót (Hajpród). Dnes je toto miesto porastené lužným lesom (súradnice: 48.29279°N, 16.95261°E). Ďalšie močidlo bolo južne od Vysokej pri Morave (súradnice: 48.31703°N, 16.91115°E), názov na topografickej mape z r. 1964 zostal nezmenený (Močidlo).

Poloha bývalých močidiel pri Stupave a Vysokej p. Morave na súčasnej leteckej snímke.

Močidlo pri Stupave aj s pôvodným chotárnym názvom na topografickej mape z r. 1964.

Močidlo pri Vysokej pri Morave na leteckej snímke z r. 1950 (Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o., Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica, Ortofotomapa © EUROSENSE, s.r.o. a GEODIS SLOVAKIA, s.r.o., mapové podklady © Topografický ústav Banská Bystrica, © TU Zvolen).

Močidlo južne od Vysokej pri Morave, ktorého časť v 50. rokoch využívala pre plavenie hydiny aj susedná hydináreň (situácia z prvej pol. 50. rokov). 

Zdroje:
Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. a Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica. Dostupné online: http://mapy.tuzvo.sk.

Zajonc, Juraj: Močidlo. Dostupné online:http://www.ludovakultura.sk/