Záhoráčtina a záhorácke slovníky

Záhoráčtina je náhodou fasa nárečie. Je tak správne sedlácke, až je pjekné.
Je nie som Záhoráčka, narodila som sa v Prahe, to len fčil žijem už desať rokov v Stupavje. Ale inak rozprávam takou tou mainstreamovou slovenčinou, možno trošku šmrncnutou českým prízvukom, to len občas neodolám a moju mluvu prešpikujem niečim pekným záhoráckým. Inak sa snažím záhoráčtinu nekurvit, keďže nie som lokál.

Neni však záhoráčtina jak záhoráčtina, to vám povie každý Záhorák.

Záhoráčtina nie je uzavretý, nemenný jazyk alebo dialekt. Vyvíja sa v čase, mení sa v závislosti od mesta, mjestečka, dediny. Jeden príklad vydá za všetky: napríklad slovo zemiaky má v záhoráčtine v súčasnosti minimálne štyri rôzne podoby (grumbír, erteple, krumpole a zemáky).

Teraz si trošku, spolu so znalcom záhoráčtiny, pánom profesorom Konštantínom Palkovičom, zamudrujme:

Na utváraní záhoráckého nárečia pôsobilo niekoľko činiteľov. Predovšetkým to bola prítomnosť chorvátskych kolonistov, susedstvo s oblasťou s nemeckým obyvateľstvom (slová ako cólštok, fajermúr, fjertoch, hastrman, vercajch, šnicla, zrichtovat a mnoho ďalších) a vplyv modranských nárečí. Najvýraznejším znakom je datív a lokál substantív ženského rodu typu žena, ktorých tvaroslovný základ sa končí na spoluhlásku. Namiesto e je i. (na strechi, na štreki). Druhým spoločným znakom je predložka uz (popri) idem uz potok, idem popri potoku. Popri formách s koncovým slabičným r sa vyskytujú aj so sprievodnou samohláskou (švágr, švager), na Záhorí sa často používa zámeno čo, z čoho vznikol aj posmešný názov Čokári.

Hláskoslovná charakteristika
Všetky krátke samohlásky majú v záhoráckom nárečí svoje dlhé náprotivky. Dvojhlásky sa nevyskytujú. Krátke e je na mieste stredoslovenského o: veš, oves, podešva, deska, kotel. Dlhé é je na mieste stredoslovenského ie: išél, vézli, vylézli, poléfka, studénka, mléko. Krátke a je namiesto prehláskovaného ä pata, maso. Dlhé í je namiesto ie: svící, bílí, dzíra, písek, rozednívá se, strašívalo, pastír. Krátke u namiesto o: čukuláda, stupka. Dva typické znaky sú ešte tzv. –á asibilácia sa vyskytuje tvrdé u : zuato, puachta, kosteu a tzv. jotácia perníc, čo znamená, že po perniciach b, p, m, v, f pred samohláskou e, a sa vyslovuje spoluhláska j: bjelica, objed, kvjet, vjenec, odmjena, mješec. Ďalej napríklad namiesto kv sa vyskytuje kl: klapka, otklap.

Tvaroslovná charakteristika 
Niektoré slová majú odlišný rod, alebo číslo ako v stredoslovenčine.
V mužskom rode sú slová bot (bota), bruch (brucho), baganec (bagandža). V ženskom rode petržal (petržlen), mája (strom na 1. Mája, stavia sa na máje), saláta (šalát) a neutrá sú jaro, pondelí, úterí.

Slovná zásoba
Všetkým záhoráckym nárečiam sú spoločné výrazy okrem celoslovenskej lexiky ako húlka (žrď), špalek (kus dreva), dať na vírku (dať na úver). Okrem toho je tu veľa  slov nemeckého pôvodu týkajúce sa domácich remesiel, názvy jedál, zvykov, častí stavieb, odievania atď. Napríklad aušus (podradný tovar), flek (záplata), ordunk (poriadok), sicherajcka, tringelt (prepitné) handlovať (kupčiť).
Sú tu aj stopy chorvátskeho nárečia. Majú pre nás lexikálnu hodnotu. Staklo (fľaša), praťe (snice na voze, opraty), bačva (sud), pužmuš (slimák).

Na záver niektoré slová podľa tém
Rastliny, les: babidúška  (materina dúška), fajgolica (snežienka), bláznivé hríby (nejedlé), suchár (suchý strom), šlóg (rúbanisko), šúní (suché lístie)
Počasie: pluhavina (zlé počasie), mráčenko, húľava (dážď so silným vetrom), na dážď – hrmocina, deščoviva, cicír, slíž (cencúľ).

Zvieratá
Bungár (chrúst), kakakunka, magdalénka (lienka), trúlelek (netopier).

Človek, biológia
Frfeň (hlien), sparsón – nasraný výzor tváre, zreteľnička (zrenička), chlebovňa (ústa).

Na záver sem dávam niekoľko liniek na záhorácke slovníky:

Prvý, kratučký slovníček záhoráčtiny, sa objavil v Malackých pohľadoch. Na tej istej stránke nájdete aj milý pokec o záhoráčtine.
Ďalší, trošinka obsažnejší slovníček nájdete na stránkach Perneka.
Ešte objemnejším slovníčkom je ten na Necyklopédii a super je aj Nárečový a slangový slovník online.

Základným papierovým slovníkom je Záhorácky slovník už vyššie menovaného pána profesora Konštantína Palkoviča, ktorý vyšiel v roku 1997 vo vydavateľstve Hevi. Šak skúste v nejakom antikvariáte (nedávno ho mali v banskobystrickej Paseke).

Each pastekar must have it!