Tip na trip: Výlet za Písaným kameňom

Približne kilometer severne od známej turistickej križovatky menom Kačín, nájdete v lese veľký balvan, na ktorom je vyrytý letopočet 1600 a štylizovaný erb mesta Bratislavy. Ku kameňu, ktorému sa ľudovo hovorí písaný (gramaticky správne by malo byť popísaný), sa dostanete buď z Kačína, alebo z druhej strany, teda zo Záhorskej Bystrice alebo Marianky. Záleží len na tom, koľko máte času a chuti sa prechádzať. Ak sa vyberiete z Kačína, vydajte sa po červenej značke smerom na Marianku. Popri ceste môžete vidieť viacero hraničných kameňov, zopár má na averze vytesané štylizované trojvežie a pod ním iniciály PV (Pozsony Város – v maďarčine Bratislava mesto).
Po chvíli prídete k rázcestiu s názvom Za Kačínom. Pokračujete kúsok ďalej po červenej značke a sledujete odbočku doprava, na úzku lesnú cestu. Odbočka nie je označená. Cestou, ktorá sa postupne stráca, prídete až na kraj rokliny zvanej Pavlečkovica. Tam sa dobre poobzerajte a určite nájdete zvalený písaný kameň. Ak sa chcete osviežiť, na dne rokliny sa nachádza malá studnička. Pre tých, ktorí majú GPS navigáciu, prikladám súradnice: 48.222460°N, 17.073020°E.
Miesto, na ktorom sa nachádza tento zaujímavý balvan, je označované na historických mapách už od 18. a 19. storočia ako Pisani kamen a na súčasných mapách ako Písaný kameň alebo Písané kamene. Ide o najstarší a najväčší prírodný hraničník v Bratislave z roku 1600, ktorý uvádza na mape z roku 1768 aj Andreas Frics ako Pisani kamen – Geschriebenen Stein N. P. 1600. 

Z histórie kameňa
Vznik Písaného kameňa má dlhú históriu. Roku 1593 sa znovu rozpútala po celej hranici s Tureckom Pätnásťročná vojna. Hlavnými účastníkmi sa stali Turecko a Uhorsko. V blízkosti Bratislavy sa odohrávali kruté boje, v ktorých sa vyznamenal Mikuláš Pálfi. Tento významný feudál a verný prívrženec Habsburgovcov rýchlo postupoval na rebríčku hodností a slávy a zakrátko získal v okolí Bratislavy obrovské majetky jednak odmenou, jednak sobášom. Ako dedičný župan bratislavský a veliteľ hradu, ale aj držiteľ pajštúnsko-stupavského panstva, prišiel do hraničného sporu s mestom. Spor musel nakoniec vyriešiť sám cisár Rudolf II. Definitívne rozriešenie však padlo až tri mesiace po Mikulášovej smrti. Listinou z 1. septembra roku 1600 sa panovník priklonil na stranu mesta. V sedemstranovom opise sporu, chotára a mien účastníkov komisií sa nachádza i údaj o hraničnom kameni, ktorý bol v chotári osadený. V Monografii mestskej časti Bratislava-Nové Mesto [2] sa píše: Mikuláš Pálfi... ako dedičný župan bratislavský a veliteľ hradu, ale aj držiteľ pajštúnsko-devínskeho panstva, došiel do hraničného sporu s mestom. Tento napokon musel vyriešiť sám cisár Rudolf II. Ako pevnú hranicu v horskom teréne určil skalný balvan, do ktorého vytesali znaky sporných strán a letopočet 1600. Skalisko nazvali neskoršie Písaný kameň.

Označenie tohto skaliska sa stalo takým pojmom, že podľa neho nazvali termínom Pisani kamen v polovici 18. storočia celý záhon Záhorskej Bystrice (Pozsony Bestercze) na hranici so starou Bratislavou, kde sa tento kameň nachádzal a stále nachádza. V starej nemčine označovali toto skalisko ako Geschribenen Stein, Geschribner Stein alebo Geschribenen Berg-Stein, maďarské pomenovanie nebolo zaznamenané. 
Pre svoju historickú hodnotu sa Písaný kameň dostal v roku 2008 aj na Evidenčný list pamätihodností mesta (číslo NoM-1A-18). Vzhľadom na vročenie 1600 ide o najstarší a najzaujímavejší hraničný kameň starej Bratislavy. Jeho histórii sa venoval najmä Otto Došek – znalec Bratislavy a autor viacerých turistických sprievodcov. Historické údaje o Písanom kameni pochádzajú z jeho článku [4] a z čerstvej štúdie Thurza a Jančoviča [1].
Písaný kameň tvorí súčasť starej hraničnej línie končiacej sa hraničníkmi HK_15 až HK_21 PV na Kačíne. Ide o niekoľkotonový kameň zo svetlého granodioritu, ktorý ako hornina práve na tomto mieste vychádza na povrch v podobe skupiny balvanov ležiacich pred vrcholom južného svahu plytkej dolinky medzi Hrubým vrchom a Hrabovinou. Písaný kameň a dolinka pod ním sú obľúbenou zastávkou turistov, ktorí v dolinke táboria a niekedy dokonca bivakujú priamo pri Písanom kameni. Vlastný Písaný kameň je jediný voľne ležiaci balvan, a práve na ňom sú najzaujímavejšie a najdôležitejšie znaky, podľa ktorých získal aj svoje meno.

Na širokej hornej ploche kameňa, ktorý sa mierne zvažuje smerom do doliny, je najnápadnejšie vročenie 1600, orientované „dolu hlavou“, má dĺžku 76 a výšku 26 cm. Do kameňa ho nechal vytesať cisár Rudolf II., ktorý výnosom z 1. septembra 1600 stanovil tento kameň ako pevnú hranicu, čím ukončil spor medzi Bratislavou a Mikulášom Pálfim (Pálffy) o hraničnú líniu (v spore sa priklonil na stranu mesta). V sedemstranovej listine napísanej v latinčine sa uvádzajú mená a hodnosti hraničných komisárov, obsahuje podrobný opis vytýčenej hranice a údaj o najdôležitejšom hraničnom kameni: Sama táto skala nech sa ponechá ako jedenásty hraničný kameň a na znamenie nespochybniteľného hraničného kameňa nech sú vytesané znaky nášho mesta Bratislavy (v origináli Posomen) a nebohého Mikuláša Pálffyho, spolu s menami protinavrhovateľov Juraja Drasu (Georgy Drasa), stupavského provízora, a Mateja Partingera (Mantis Paringeri), mešťanostu mesta Bratislavy. Na východnú stranu Písaného kameňa potom vytesali štylizované znamenie erbu Bratislavy – trojvežie s rozmermi 40×35 cm, ktoré má povytiahnutú mrežu brány s rozmermi 13×15 cm. Vzhľadom na plochú stranu balvana sa znamenie mesta nachádza v  šikmej polohe. Na opačnej, západnej strane, je vytesaný pálfiovský erb (jeleň vyrastajúci z kolesa) s iniciálami N a P (Nicolai/Nicolaus Pálffy) po stranách (pozri obrázok). Umiestnený je tesne nad zemou, napoly ho zakrýva zemina a lístie. Vzhľadom na plochú stranu balvana je vytesaný kolmo.

Nezvyčajnú polohu balvana a vytesaných znakov na jeho povrchu si všimol aj O. Došek, ktorý to vysvetľuje tak, že roku 1834 boli lesy v okolí Kačína silne poškodené pravdepodobne víchricou a následnými vývratmi a polomom, takže asi vtedy sa aj balvan poškodil a zvalil nabok. Hoci o tom, či tento niekoľkotonový kameň vyvrátila víchrica a následný polom, možno diskutovať, zo vzájomnej polohy vročenia 1600 na hornej strane kameňa a polohy oboch erbov na jeho bočných stranách sa dá usudzovať, že tieto znaky doň kamenári vytesali, až keď ležal na zemi. Ak by totiž kameň pri tesaní znakov stál vo vzpriamenej polohe, museli by byť všetky znaky v jednej rovine – erby na bočných stranách by museli smerovať tam, kam smeruje vrchol vročenia 1600 na veľkej hladkej ploche. Obidva bočné znaky však zvierajú s rovinou vročenia na hornej ploche kameňa a aj s vodorovnou rovinou takmer pravý uhol, čo slúži ako indícia, že pri ich tesaní ležal kameň takmer vodorovne na zemi. Okrem toho je veľmi pravdepodobné, že aj letopočet 1600 tesali do kameňa až vtedy, keď už ležal v približne vodorovnej polohe. Kamenár naň mohol jednoducho vyliezť a v podrepe či kľačiac do kameňa vytesal potrebné číslice. A je tu aj ďalší argument: Prečo by niekto tesal znaky tohto typu kolmo na rovinu pohľadu pozorovateľa? Do všetkých hraničníkov sa znaky tesali tak, aby po vztýčení kameňa boli v ľahko čitateľnej polohe – v rovine očí pozorovateľa.

Písaný kameň leží v súčasnosti na svahu mierne sa skláňajúcom na sever, takže očividne sa zo svojej pôvodnej polohy trochu zošmykol a zaboril do pôdy; preto je západná, „pálfiovská strana“ balvana tesne nad zemou, resp. zakrytá napadaným lístím. Kameň v podloží, z ktorého sa Písaný kameň o kúsok zošmykol, stále spočíva pod ním a jeho sfarbenie sa takmer zhoduje so sfarbením spodnej strany Písaného kameňa. Pokiaľ ide o vytesanie pálfiovského erbu na západnej strane kameňa, zástupca Pálfiovcov by určite nesúhlasil s tým, aby kamenári vytesali erb zemepána tesne nad zemou, kde by ho nikto nespozoroval; toto konštatovanie znovu podporuje názor, že Písaný kameň sa zošmykol zo svojej pôvodnej vodorovnej polohy, keď jeho severná časť bola v určitej výške nad okolitou pôdou.
Ďalším znakom na Písanom kameni je triangulačný krížik a číslo 14 (obrázok vyššie), ktoré doň vytesali až niekedy v 19. storočí. Tento balvan totiž súčasne slúžil ako 14. kameň na hraničnej línii medzi Záhorskou Bystricou a Lamačom,ktorej číslovanie sa začína hraničníkom HK_0 v Hornej Mlynskej doline pri Vydrici a končí sa na Kačíne hraničníkom č. 21 PV. Hraničníky tejto línie, prebiehajúcej zväčša po vrchole Hraboviny a platnej aj v súčasnosti ako hranica medzi Bratislavou a Záhorskou Bystricou, sa zachovali a Písaný kameň je jej súčasťou. O čase, keď Písaný kameň padol zo svojej pôvodnej polohy, vieme iba toľko,  že to muselo byť pred rokom 1600. Vtedy boli jeho tri strany využité na vytesanie znakov už zvetrané (horná plocha s vročením je takmer hladká), jeho južná plocha smerujúca k susednému kameňu s vytesanými iniciálami MP a CT je veľmi členitá a oveľa menej zvetraná. Očividne je to plocha, na ktorej balvan pôvodne stál, resp. sa vylomil z podložia. Táto indícia naznačuje, že balvan bol pôvodne takmer vzpriamený – so zaobleným hrotom smerujúcim nahor. Pritom nemožno vylúčiť, že sa vylomil z „podstavca“, ktorým mohla byť skala stojaca približne dva až tri metre za ním. Jej málo zvetraný, nepravidelný povrch približne zodpovedá nepravidelnej ploche na „spodnej“ (južnej) ploche Písaného kameňa. Určité nejasnosti vyvoláva aj jeden z dvoch párov iniciál spomínanom kamennom susedovi Písaného kameňa. Hoci iniciály MP (s výškou 16 cm a šírkou 30 cm) sú zrejme skratky mena a  priezviska Mateja Partingera, iniciály prekrývajúcich sa  písmen CT (s rozmermi 12×9 cm) nesúhlasia s menom Jána Drasu, uvádzanom vo výnose Rudolfa II. Ak by sme aj pokladali písmeno C za nepodarok mieneného písmena G (Georgy = Juraj), písmeno T je celkom nepatričné. Vysvetliť by sa to dalo iba tak, že v listine došlo k omylu a priezvisko dotyčného muža znelo správne Trasa. Zmýliť sa však mohol aj kamenár, ktorý tieto iniciály vytesával. Nesedí však celkom ani poloha iniciál CT, ktoré sú doslova natlačené na iniciály MP a sú aj oveľa menšie, takže budia dojem, že boli tesané dodatočne a na kameni už nebol dostatok vhodného miesta. Nemožno však vylúčiť, že ide o iniciály ďalšej osoby (autorská značka zaangažovaného kamenára?), ktorú listina cisára Rudolfa II. neuvádza. Navyše si treba uvedomiť, že iniciály Mateja Partingera neboli vytesané priamo do Písaného kameňa s číslicou 1600, ale do jeho južného suseda (ktorý však mohol byť jeho podstavcom). Tieto záležitosti sa však už sotva niekedy podarí vyriešiť.

________________
Použitá literatúra:
[1] Thurzo, Milan – Jančovič, Pavol. 2017: Historické hraničné znaky a Písaný kameň na bratislavskom Kačíne. Pamiatky a múzeá, 1: 13-20.
[2] Došek, Otto – Borovský, Dušan. 1998: Monografia mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Bratislava: Miestny úrad Bratislava-Nové Mesto.
[3] Horváth, Vladimír. 1990: Bratislavský topografický lexikon. Tatran, Bratislava.
[4] Došek, Otto. 1995. Nemý svedok dávneho sporu: Balvan medzi Pálffym a Bratislavou. Historická revue, Vol. 6, č. 6.