Židovský cintorín v Stupave

Stupavský židovský cintorín je jeden z najvzácnejších cintorínov na Slovensku, zachovalo sa tu množstvo náhrobkov zo 17. až 20. storočia, ktoré majú významnú pamiatkovú hodnotu. Existencia cintorína je doložená už v 40. rokoch 17. storočia, právo židovskej obce na držbu cintorína potvrdil zemepán v roku 1722 v príslušnom privilégiu.

Vchod do stupavského židovského cintorína.

Najstarší náhrobný kameň pochádza z roku 1643, ktorý je v súčasnosti aj najstarším židovským náhrobným kameňom na Slovensku. Počas budovania parkoviska pri rotunde v Skalici zničili múr cintorína, v ktorom mal zabudovaný náhrobok z roku 1398 rabín Zecharja 11. Dnes by práve ten býval najstarším židovským náhrobokom na Slovensku. Podobný osud postihol ešte staršie náhrobky vložené do múra cintorína v Kamennom mlyne v Trnave.

Náhrobníky na stupavskom cintoríne sú zdobené reliéfmi a mnohé z nich vynikajú svojou unikátnou formou. Niektoré pochádzajú priamo z viedenskej kamenárskej produkcie. Nápisy na nich sú prevažne hebrejské, na novších nemecké. Muži a ženy boli pochovávaní spoločne, ale v oddelených hroboch. Nachádza sa tu hrob váženého rabína Mošeho Mordechaja Beneta (zomrel v roku 1849), ako aj posledného stupavského rabína Moritza (Mošeho) Samuela Herzoga, ktorý slúžil komunite 45 rokov a zomrel na železničnom nástupišti 8. júna 1942 počas deportácie stupavských židov. Cintorín je udržiavaný a v súčasnosti plne oplotený, čiastočne sa zachoval aj pôvodný tehlový múr. Prístup na cintorín je z ulice Pri Borníku [48.27412°N, 17.03834°E]. Ak máte záujem o návštevu cintorína, treba sa telefonicky nahlásiť u správcu, pána Woletza.

Severozápadná časť stupavského židovského cintorína.

Židovské cinotríny na Záhorí

Židovské cintoríny sa hebrejsky nazývali beth olam (dom večnosti), beth kvarot (dom hrobov) ale tiež aj beth chaim (dom života). Márnice sa nazývali ciduk hadin. Na Záhorí je márnica zachovalá len pred novším cintorínom v Senici. V Holíči bola márnica vybudovaná v roku 1930 podľa projektu architekta M. Taubera, ale zostal z nej len impozantný portál. Pravdepodobne márniciam patria náznaky múrov v pôdorysoch cintorínov v Kuchyni a Cerovej. Židovské cintoríny vznikali často na zle prístupných miestach, na nevyužiteľnej pôde a svahoch. Rozsiahly cintorín v Holíči je preto sčasti upravený do terás so schodiskom, ale na upravené terasy sa pochovávanie už nedostalo. Ak sa cintorín zaplnil a nezostal už priestor na nové hroby, tak naviezli novú vrstvu zeme, do ktorej prišli nové hroby a staré náhrobky sa jednoducho vyzdvihli. Vznikla tak na vyvýšenine charakteristická hustá spleť náhrobkov z rôznych časových období. Týmto na Slovensku ojedinelým spôsobom je dnes pravdepodobne vybudovaný len cintorín v Stupave a starší cintorín v Senici, ktorý pripomína nízky pahorok. 

Pochovávanie

O mŕtvych a pohreb, ale aj o chorých, sa staral pohrebný spolok chevra kadiša. Pravdepodobne najstarší spolok chevra kadiša na Slovensku bol založený v Stupave roku 1640. Zachovali sa dva obradové džbány senického spolku, ktoré zhotovili habáni zo Sobotišťa v rokoch 1734 a 1776. Sú vlastníctvom Historického múzea SNM a patria k najcennejším exponátom Múzea židovskej kultúry na Slovensku, umiestneného v Zsigrayho kúrii na Židovskej ulici v Bratislave. 

Na židovskom cintoríne sa za hrobové miesto neplatí. Mŕtvemu patrí navždy. Nikdy sa nepochovávajú dvaja nebohí do jedného hrobu. Platí aj to, že cudzia žena nesmie odpočívať vedľa cudzieho muža. Na židovských hroboch nenájdeme kvety, ale väčšinou kamienky. Aká je ich symbolika? Kameň je spomienka na cestu púšťou v dávnych časoch, keď telá nebohých zakrývali, aby ich nevyhrabala zver, a vraví sa, že kameň je večný, aj keď sa rozpadne na prach, vždy čosi z neho zostane.

Tumba na židovskom citoríne v Golčovom Jeníkove (ČR).

Architektúra náhrobkov

Náhrobok môže byť v tvare tumby, strechovitého tvaru, ktorý pripomína sarkofág. Tumba vznikla ako špecifický tvar okolo roku 1600 v Prahe. Na Slovensku sú len tri tumbové náhrobky. Pochádzajú z 18. stor. a jedna z nich je údajne v Stupave. Náhrobok ale takmer výlučne tvorí kamenná doska, hebrejsky maceva; najstaršia maceva na Záhorí (tá z roku 1643) je práve v Stupave. Vrch macevy býva zväčša oblúkovito ukončený, alebo sa vyskytuje aj ukončenie v tvare trojuholníka alebo tzv. mníšky – gotického lomeného oblúka. Mníška máva často po stranách krídelká – angulárie. Oblúk macevy máva niekedy na vrchole lucerničku. Tá môže byť aj po oboch stranách oblúka. Najjednoduchšie macevy sú ploché, zložitejšie už majú rámovanie, niekedy už rímsou oddelený vŕšok od tabule. Najzložitejšie z nich majú plastické reliéfy, odstupňované rámiky a sú architektonicky členené. Niekedy je maceva v tvare dvojnáhrobku s ukončením v tvare dvoch polkruhov. Od začiatku storočia sa objavuje na židovských cintorínoch náhrobok v tvare obelisku (typický príklad: Jablonica), ktorý je veľmi bežný aj na kresťanských, aj keď sa od tohto tvaru náhrobkov už upustilo.

Literatúra

Borský M. (2011) Židovské pamiatky západného Slovenska. Jewish Monuments of Western Slovakia. Neinvestičný fond židovského kultúrneho dedičstva Menorah, Bratislava.

Horobová M. (2000) Tomáš Stern: Chcem židovské pamiatky zdokumentovať a zachovať pre budúce generácie aspoň v podobe fotografií. In: SME 29. 4.

Kušanová K. (1996) Náhrobníky na židovskom cintoríne v Bratislave, ich dekor symbolika. In: Acta Judaica Slovaca 3, Bratislava.

Pařík A. (1991) Zahrady života. In: Staré židovské hřbitovy Čech a Moravy, Praha 1991.

Stern T. (1998) Beth Olam – dom večnosti. Židovské cintoríny na Slovensku. In: Pamiatky a múzeá, 1:. 34.

Šíp V., Trebišovský J. V. (1996) Malacky – kapitoly z dejín mesta II. Malacky.

Posledný stupavský rabín M. S. Herzog.

Náhrobok rabína M. S. Herzoga.