Vrchná hora pri Stupave

 1. časť: Pohľad do minulosti

Vrchná hora, niekedy označovaná aj ako sestra Devínskej Kobyly, je nevysoký kopec vzdialený juhovýchodne od centra Stupavy vzdušnou čiarou niečo vyše jedeného kilometra. Napriek tomu, že Vrchná hora zarastá drevinami, je odtiaľ stále krásny výhľad na Stupavu, Devínsku Kobylu a okolie. Ideálne miesto pre romantický večerný piknik pri západe slnka.

Pred 14 až 16 miliónmi rokov, teda v mladších treťohorách, vyzerala krajina okolo Stupavy samozrejme úplne inak ako dnes. Západné úpätie Malých Karpát obmývalo more. Strmé, skalnaté pobrežie postupne poklesávalo a bolo pozvoľna zaplavované morom. Vlny narážali na vápencové, prípadne žulové podložie a miestami zasahovalo zálivmi aj do pohoria. V zátokách sa z jemného piesku tvorili pláže (pozri obr. 2). Plytké, teplé a priezračné more poskytovalo výborné podmienky pre život. Žili tu lastúrniky, ulitníky, ustrice, morské ježe, koraly, machovky, červy, ale aj ryby, veľryby, žraloky, tulene, kraby, korytnačky a iné živočíchy. Niektoré lastúrniky plávali blízko pri morskej hladine. Otváraním a zatváraním svojich lastúr pripomínali poletujúce motýle. Tam, kde skalnatý breh vyčnieval do mora, boli podmienky pre život horšie. Ustrice si preto tvorili hrubšie schránky alebo sa viaceré pripútavali bližšie k sebe, aby tak odolávali sile morských vĺn. Lastúrniky rodu Lithodomus sa vďaka pílkovitému okraju svojej schránky mohli zavŕtavať do pobrežných skál (obr. 1). Povrch hornín tvoriacich morské pobrežie býva preto často rozvŕtaný dierkami od vŕtavých lastúrnikov, ale aj od červov a hubiek. Vyvŕtané chodbičky sú často vyplnené pieskom (obr. 1).

  Obr. 1  Lastúrniky rodu Lithodomus a navŕtané otvory v pieskovcovom substráte.

 Obr. 2  Rekonštrukcia mora pri Devínskej Kobyle (od Devína po Sandberg). Autor: Matej Halada, 2019. Zdroj: 3D model EUROSENSE, s.r.o.

Bohatý život bol počas mladších treťohôr určite aj na okolitej pevnine. Rástol tu ihličnato-listnatý les s borovicou, brezou, brestom, dubom. Vďaka teplému subtropickému podnebiu sa tu vyskytovali palmy, magnólie, cykasy, škoricovníky, ginká a sekvoje, žili tu primitívne kone a jelene, antilopy, nosorožce, mastodonty, opice a iné živočíchy.

Na ploche asi siedmich hektárov sa dnes vyskytujú unikátne a doposiaľ zachované porasty travinno-bylinnej vegetácie tzv. malokarpatských vinohradníckych pustákov. Sú to opustené vinice, na ktorých sa sformovali jedinečné stepné spoločenstvá (obr. 3). Južné svahy boli už od 16. storočia premenené na vinohrady. Tie mali rôzne názvy, väčšinou nemecké, čo svedčí o pôvode tamojšieho obyvateľstva. Časy, keď sa v území pestoval vinič, pripomína kaplnka zasvätená sv. Urbanovi, patrónovi vinárov, postavená na úpätí Vrchnej hory. Vrcholové partie a severné svahy v minulosti pravdepodobne slúžili ako obecný pasienok. Po znárodnení v päťdesiatych rokoch 20. storočia boli viaceré vinice rozparcelované a premenené na záhrady. Pozemky na samotnom úpätí Vrchnej hory sa stali družstevným majetkom ponúkaným do prenájmu. Keďže vinári nemali záujem investovať do vinohradov, ktoré by im boli zverené len do krátkodobého prenájmu, hektáre kedysi veľmi úrodných a kvalitných viníc spustli a zostali zanedbané.

  Obr. 3  Časť pustákov na juhozápadnom svahu Vrchnej hory. Vľavo vidno starý vinohradícky kôl vyrobený z agátového dreva.

Územie je hodnotné aj z hľadiska výskytu mnohých teplomilných druhov živočíchov, najmä hmyzu a iných článkonožcov. Početné skameneliny, ktoré tu môžme nájsť, sú cenným dokladom života v dávnej minulosti a robia tak z Vrchnej hory akési múzeum v prírode.

Z Vrchnej hory je ešte stále dobrý výhľad do okolia, najmä na Stupavu a priľahlú časť Borskej nížiny a Devínskych Karpát. Vrchná hora má však aj veľké ekologické predpoklady, aby sa stala “územím európskeho významu“ v súvislej európskej sústave Chránených území Natura 2000. Lokalita bola v minulosti vyhodnotená ako Významné botanické územie (IPA) v rámci projektu „Významné botanické územia v strednej a východnej Európe”. Ako to už na Slovensku býva,  bohužiaľ, výstavba nakoniec pravdepodobne zvíťazí nad zachovaním jedinečných prírodných hodnôt.

 Obr. 4  Letecká snímka Vrchnej hory z roku 2014. Červeným krúžkom je zvýraznená poloha kaplnky sv. Urbana
(zdroj: Zdroj: 2014 ©Seznam.cz, a.s., ©www.MicrosoftCorp., ©OpenStreetMap)

 Obr. 5  Na topografickej mape Vrchnej hory a okolia z roku 1955 vidno, že väčšiu časť lokality tvorili vinohrady.