K tejto knihe som sa dostala vlastne náhodou. V kníhkupectve som zháňala knižku Jána Čomaja Petržalka - Engerau - Ligetfalu, ktorá je ale momentálne beznádejne vypredaná. V regáli som námatkou pozrela, čo nového v tejto edícii a zbadala som knihu W. Malaschitza Dunajské brehy.
Myslela som si, že sú to spomienky na minulosť Dunaja a okolitej prírody. Keďže je Dunaj moja srdcovka, bez váhania som knihu kúpila. Zbehla som na kávu a začala v knihe netrpezlivo listovať. Zostala som mierne rozčarovaná - takmer polovica knihy bola totiž o trampingu v okolí Bratislavy a sčasti aj inde na Slovensku, len druhá polovica bola venovaná Dunaju.
Priznávam, nikdy som nebola a nikdy nebudem trampka, ale s trampmi akosi sympatizujem. Aj keď som mala viac možností začleniť sa do tejto subkultúry, môj individualizmus mi to nikdy nedovolil. Nemám rada organizovanosť, lpenie na rôznych symboloch, pozdravoch, jednom druhu hudby a podobne. Ale takí tí nie úplne ortodoxní trampi-samotári v sebe majú čosi, čo ma upokojuje. Zatiaľ to čosi neviem definovať, ale to asi ani netreba. Jednoducho, vyžaruje z nich taká spokojnosť až detská radosť zo života, pričom to nemusí byť vždy len v pozitívnej korelácii s počtom vypitých pív.
Ale vráťme sa ku knihe. Napísal ju bratislavský rodák (*1941) z bývalého Zuckermandlu Walter Malaschitz, medzi trampmi známy skôr pod nickom Apač. Kniha nemá zjavne ambíciu stať sa historicko-faktografickým spisom, ide skôr o Apačove osobné zápisky, vtelené do knihy, takže o tom, kde boli niektoré trampské fleky sa často presne nedozvieme, treba dedukovať podľa okolností. Takisto opis jednotlivých udalostí nie je často vôbec, alebo len približne datovaný. Škoda, stačilo málo. Napriek kostrbatosti textu je to však príjemné čítanie. Väčšina knihy opisuje život trampov počas tragických stalinských päťdesiatych rokov, vodácka časť sa odohráva na prelome 50. a 60. rokov, prípadne v prvej polovici rokov šesťdesiatych, keď to tiež trampi nemali úplne ľahké.
Savana - voľné priestranstvo (bývalé pasienky) nad Mariankou (súradnice: 48.238874, 17.083258). Aj dnes je tu sčasti bezlesie, ale zďaleka nie také rozsiahle ako v 50. rokoch, keď sa tu ešte pásol dobytok. Na Savane sú aj teraz trampské stavby, napr. Jaskováci (pochádzajú z bratislavského Jaskového radu), postavili na okraji dnešnej Savany verejne prístupný prístrešok s táboriskom.
Cementárka - chata Cementár, postavená svojpomocou v 50. rokoch 20. storočia. Viac razy prestavovaná, stojí dodnes. Na tejto stránke nájdete brožúrku, kde sa dozviete množstvo zaujímavých detailov o chate.
Paseky - zatiaľ sa mi nepodarilo zrekonštruovať polohu tohto miesta, zdá se, že bolo niekde medzi Bielym krížom a Dračím hrádkom.
Vodácka časť knihy má už opisované miesta lokalizované o niečo lepšie, tu je Apačova mapka jeho podunajských putovaní a táborísk (miesta v prvej časti mapy, označené šípkami dnes už neexistujú, zanikli s výstavbou vodného diela Gabčíkovo, dnes sa v tejto oblasti rozprestiera zdrž vodného diela):
Ale vráťme sa ku knihe. Napísal ju bratislavský rodák (*1941) z bývalého Zuckermandlu Walter Malaschitz, medzi trampmi známy skôr pod nickom Apač. Kniha nemá zjavne ambíciu stať sa historicko-faktografickým spisom, ide skôr o Apačove osobné zápisky, vtelené do knihy, takže o tom, kde boli niektoré trampské fleky sa často presne nedozvieme, treba dedukovať podľa okolností. Takisto opis jednotlivých udalostí nie je často vôbec, alebo len približne datovaný. Škoda, stačilo málo. Napriek kostrbatosti textu je to však príjemné čítanie. Väčšina knihy opisuje život trampov počas tragických stalinských päťdesiatych rokov, vodácka časť sa odohráva na prelome 50. a 60. rokov, prípadne v prvej polovici rokov šesťdesiatych, keď to tiež trampi nemali úplne ľahké.
 |
| Ukážka textu. |
Napriek tomu, že kniha (najmä v malokarpatskej časti) presne nedatuje ani nelokalizuje udalosti a miesta, čo-to konkrétne sa v nej možno dočítať, prípadne, pri pozornom čítaní, dovtípiť z viacerých indícií. Tu je príklad niektorých obľúbených podpajštúnskych trampských flekov, časom doplním ďalšie:
 |
| Súčasná plocha Savany je už len tretinou tej z 50. rokov (mierka na snímkach je, samozrejme, rovnaká). |
Cementárka - chata Cementár, postavená svojpomocou v 50. rokoch 20. storočia. Viac razy prestavovaná, stojí dodnes. Na tejto stránke nájdete brožúrku, kde sa dozviete množstvo zaujímavých detailov o chate.
Paseky - zatiaľ sa mi nepodarilo zrekonštruovať polohu tohto miesta, zdá se, že bolo niekde medzi Bielym krížom a Dračím hrádkom.
Vodácka časť knihy má už opisované miesta lokalizované o niečo lepšie, tu je Apačova mapka jeho podunajských putovaní a táborísk (miesta v prvej časti mapy, označené šípkami dnes už neexistujú, zanikli s výstavbou vodného diela Gabčíkovo, dnes sa v tejto oblasti rozprestiera zdrž vodného diela):
No comments :
Post a Comment