Stupava a okolie na historických mapách z 50. rokov 20. storočia

Vojenská topografická mapa z roku 1955 

V roku 1949 rozhodlo Ministerstvo národnej obrany o novom celoštátnom vojenskom topografickom mapovaní. Začalo sa už na základe zásad o unifikácii geodetických základov socialistických štátov. Štandardizácia máp sa vzťahovala aj na zavedenie jednotnej stupnice mapových mierok (1 : 25 000 a nižších). Išlo o náročnú úlohu, s plánovaným termínom ukončenia v roku 1958. Keďže všetky zúčastnené pracoviská, ktoré sa v rámci budovania socialistickej kartografie postupne pridávali, plnili plán na 250 %, mapové dielo bolo ukončené dokonca pred termínom, a to v roku 1957 (Pišút et al. 2016). Treba priznať, že napokon vzniklo úplne nové, rozsahom aj presnosťou impozantné, svieže a moderné dielo. Poslúžilo nielen potrebám armády, ale aj civilnému sektoru. Bez pochýb, že títo mapa je dnes už v pravom zmysle aj mapou historickou - veď zachytáva stav študovaného územia z obdobia kolektivizácie, teda spred šesťesiatich rokov. Mapu nájdete v digitálnej forme napríklad na stránke www.staremapy.sk.

Ide o veľmi presnú, šesťfarebnú mapu. Mapa znázorňuje detailný polohopis a výškopis územia, vrátane krajinnej štruktúry (lesné porasty, kroviny, roztrúsené dreviny, vinohrady, sady),  výmole, kameňolomy, pramene, intravilány aj izolované obydlia. Čo sa týka lesných porastov, vidíme tu nielen už ustálenú sieť lesných priesekov, ale v súlade s vojenskou praxou pre rôzne časti lesa aj údaje o charaktere porastu (listnatý, ihličnatý, zmiešaný les) a pri vzrastlých lesoch aj kvantitatívne charakteristiky o porastoch - uvedená je prevládajúca drevina a rozmery porastu (vo forme zlomku, kde v čitateli je priemerná výška a v menovateli priemerná hrúbka stromov v metroch (pozri obr. nižšie).

Okolie severnej časti Devínskeho jazera na mape 1:25 000 z r. 1955. V strede mapy je ešte zakreslený hostinec Vačková. Porast agátu severne od prístupovej cesty k železničnému priecestiu mal priemernú výšku 12 m, pričom priemerná hrúbka stromov bola 15 centimetrov.

Okolie Stupavy na topografickej mape v mierke 1 : 5 000

V roku 1954 sa vo Varšave konala konferencia geodetických služieb ZSSR a vazalských, tzv. ľudovodemokratických štátov. Podľa dohody prijala československá vláda uznesenie, podľa ktorého mali byť do konca roka 1967 vyhotovené celoštátne mapy v mierke 1 : 10 000 a v oblastiach národohospodársky dôležitých dokonca v mierke 1 : 5 000 (Pišút et al. 2016). Mapy niektorých území preto v tejto mierke ani nenájdete, lebo jednoducho neboli vytvorené. Chýba napríklad takmer celá Stupava, okrem časti Mástu, takisto chýba priestor na západ od Stupavy až k Devínskemu jazeru. Keďže  mapy vznikli v spolupráci vojenských a civilných kartografov, sú veľmi presné a podrobné a sú neoceniteľným zdrojom rôznych informácií, napr. o charaktere vegetácie a pod. Mimoriadne cenný je vrstevnicový podklad s intervalom vrstevníc 0,5 m, ale aj veľmi detailný polohopis a toponýmia. Pasienky, trávne porasty a rozptýlená vegetácia drevín sú znázornené charakteristickými mapovými znakmi (pozri napr. Novotný et al. 1978), záhony s ornou pôdou sú jednotlivo špecifikované ako roľa. Mapa má aj presné zákresy jednotlivých trigonometrických polohopisných a výškopisných geodetických bodov, vyznačené sú dokonca aj pažnice geologických vrtov (vrt). Podobne, ako na predchádzajúcej mape, aj tu sú presne zakreslené a skratkou std. (studna) označené jednotlivé studne - v tom čase niektoré ešte vahadlové - na napájanie dobytka aj s číselným údajom vo forme zlomku, kde v čitateli je kóta nadmorskej výšky. Údaje o hĺbke hladiny podzemnej vody sú uvedené v menovateli. Pri materiálových jamách  (štrkoviskách, pieskovniach), ktoré vznikali húfne v budovateľskom ošiali prahnúcom po stavebnom materiáli, je uvedená ich priemerná hĺbka. Mapa presne špecifikuje aj druhy ciest v krajine a ich povrch (Pišút et al. 2016). Skrátka, obidve mapy z 50. rokov poskytujú vynikajúcu informačnú bázu nielen pre geografov, ale aj pre historikov, biológov (zmeny vegetačného krytu, stupeň zazemňovania riečnych ramien), hydrológov (zmeny prietoku a morfológie riečnych korýt), krajinných ekológov a mnohých iných špecialistov.

Okolie hostinca Vačková na mape 1:5 000 z r. 1958. Porast agátu severne od prístupovej cesty k železničnému priecestiu už mal priemernú výšku 18 m, pričom priemerrná hrúbka stromov bola 20 centimetrov. Priemerná intenzita prúdenia riečky Maliny bola vtedy 30 cm/s.

Literatúra

Novotný J., Lauermann, L., Srnka E., Miklošík F., Pospíšil J., Franěk J., Vyklický V., Kučera F. (ed.) 1978: Pomůcka. Vojenská topografie. Praha, Ministerstvo národní obrany, Topo-57-6.  

Pišút P., Procházka J., Matečný I. & Bandura P. 2016: Vývoj koryta Váhu pri Leopoldove v 17. - 20. storočí a odozva rieky na zásahy človeka. Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, 272 pp.