Záhorácke veduty

Kto by náhodou nevjedzeu, tak veduta je vecný, topograficky presný maliarsky alebo grafický záznam, napríklad výseku krajiny, či pohľadu na mesto. Veduty boli rozšírené najmä v 17. až 19. storočí, postupne boli nahrádzané fotografiou.

Pravdepodobne v súvislosti so zvýšeným záujmom o krajinu a okolie Prešporka v prvej polovici 19. storočia, sa grafik J. A. Lántz rozhodol vytvoriť a vydať svoj album Dvadsať malebných pohľadov z Prešporskej stolice ako návod na cestu popri Karpatoch. Použil pritom modernejšiu grafickú techniku litografie, ktorej výsledné stvárnenia pôsobili aj bez dodatočného kolorovania takmer ako kresba a mohli byť teda predávané za nižšiu cenu. Zachovali sa nám aj kolorované exempláre, hoci v menšom rozsahu, takže tento autorov odhad sa ukázal ako správny. Ako napovedá názov albumu, išlo o vizuálne podnety či „sprevádzanie“ divákov v úlohe návštevníkov zobrazených lokalít.
Lántz sa pritom vydal popri Karpatoch z oboch strán, pričom od Záhoria vytvoril pohľady na Medené Hámre pri Borinke, Borinku a hrad Pajštún, Borský sv. Mikuláš a dva pohľady venoval Plaveckému Podhradiu – obci a hradu. Z opačnej, východnej strany Malých Karpát, zobrazil mestečká sv. Jur, Pezinok, Modru, Častú, hrad Červený Kameň a jeho okolie a Smolenice s ruinami Smolenického hradu. Na ostatných grafických listoch Lántz zobrazil mesto Prešporok respektíve jeho blízke okolie. Lántzovi sa v albume podarilo priniesť autonómny pohľad na tú-ktorú lokalitu a vo všetkých spolu zároveň vytvoriť príťažlivý obraz záhoráckej a malokarpatskej krajiny.

Pohľad na Borinku z juhu (r. 1826, približne od horárne Santoberk, dnešnej Chaty Pod vrchom). Na pravo od hradnej zrúcaniny vidno z väčšej časti pravdepodobne kvôli pastve odlesnený vrch Kozlisko. V popredí mladá žena s košíkom na lesné plody, za ruku drží chlapčeka, vpravo dole desaťčlenné stádo kráv s pastierom - milé drobnosti, z ktorých možno neskôr čerpali inšpiráciu inzitní krajinkári.

Pohľad na Medené Hámre pri Borinke, 1827, farebná litografia. 

Detail z predchádzajúcej veduty. V pravom dolnom rohu vidíme troch zberačov dreva so psom - dvoch mužov a ženu, ktorá nesie otep dreva na hlave. Ešte aj v 19. storočí bolo povolené nižším sociálnym vrstvám zbierať v panských lesoch len určité množstvo na zemi ležiaceho dreva. 

Pohľad na Plavecké Podhradie z hradu, 1827. Vpravo pod obrazom: Jos. Lantz 1827, vľavo pod obrazom Detrekó várallya Ort Blasenstein. Dole v strede: Preszburger Comitat Lithogr.und zu haben bey Jos.Trentsensky in Pesth u.Wien.

Literatúra
Čičo, M. 2016: Oddychové a výletné miesta Prešporka koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia v kontexte rozvoja krajinárstva. Forum Historiae, roč. 10, č. 2, s. 111-137.