Pôvod názvu Stupava

Stupava so po prvý raz spomína v listine z roku 1271 ako terram castri de Ztumpa (Stomffa). To však neznamená, že na mieste dnešného mestečka bolo predtým pusto, pobehovali tu len stáda praturov a líšky tu dávali dobrú noc. Rok 1271 je len exaktným historickým potvrdením faktu, že v tejto dobe už bola Stupava osídlená.

Výsek mapy z obdobia 1. voj. mapovania (1763-1787).

Viacerí bádatelia, vychádzajúc z pôvodného názvu mesta, ktoré sa zachovalo vo forme Stompfa, usudzujú, že existovalo už v 10. storočí, pretože v názve je zachovaná starobylá slovanská nosová koncovka oŋ, ktorá sa v 11. storočí z nášho jazyka vytráca (pozri aj nižšie).
Denazalizovanú nosovku oŋ (oŋ>um>u) prevzali a v názve neskôr zachovali aj Maďari. Názov má teda slovanský pôvod. Stanislav (1999) uvádza, že Š. Kniezsa vidí v názve Stomfa jediný doklad prítomnosti Maďarov v údolí Moravy v 11. storočí. Prevzatie miestneho názvu neznamená to, že obyvateľstvo obce bolo maďarské, ale niet pochybností ani o tom, že pri Morave boli maďarské hraničné stráže (porov. ojkonymum Sekule, podľa staromaďarského kmeňa Sikulov). Oblasť Stupavy je historicky známa, pretože už v 1. až 2. storočí je v týchto miestach dokázaná existencia rímskej vojenskej stanice, neskôr tu vznikla osada Stupa (Lutterer a kol. 1982). Varsik (1984) sa nazdáva, že pôvodný názov mohol byť StoNpava a predpokladá takýto vývin názvu: StoNpava>maď. Stompa>Stomfa a Nemci pri prevzatí názvu už mohli byť ovplyvnení aj maďarskou formou názvu. Etymológia názvu vychádza z praslovanského stoŋpa (z toho sloven. stupa) <z germ. stampas významom „drevená nádoba vydlabaná z kmeňa stromu, v ktorej sa piestom drvili rôzne plodiny, ale v hutiach aj ruda“; prenesením významu aj „palica na valcovanie súkna vo valche“ (Machek 1957). V starej slovenčine má slovo stupa tiež viacero významov: „zariadenie na spracovanie vlnených tkanín, valcha; zariadenie na drvenie, roztĺkanie rudy, zrna pri robení krúp, kaše, drvenie a lisovanie semena pri získavaní oleja; nástroj na pučenie hrozna pred lisovaním“ (porov. Krško, 2008, Stupka); porov. takisto heslo stopъ (>stopa v jednom z významov v ukrajinských dialektoch ostrie pluhu, čomu zodpovedá význam drvenie a pod.; Šuľhač 1998). V tejto súvislosti možno spomenúť, že severne od Stupavy sa nachádza ložisko bahenných železných rúd, ktoré využivali už Kelti (doba laténska). Tieto ložiská využívali aj Slovania, ktorí žili v 10. Storočí v oblasti dnešnej Stupavy.

Ďalšie zmienky o Stupave: 1280 Uztumpa (Stanislav 2004), 1288 in villam Stumpa, 1326 castrum Ztumpa, Stamfa (Stanislav 2004), 1373 Stompa (Stanislav 2004), 1389 plebanus de Stompha, 1439 Stampha (Varsik 1984), 1773 Stupawa, nem. Stampfen, maď. Stomfa (Vaverková 1978).

Druhá hypotéza vzniku názvu
V minulosti sa sa názov Pajštúna spájal najčastejšie s existenciou pavlínskeho kláštora v Marianke, teda ako Paulenstein - Pavlínsky kameň (hrad). Najstaršie záznamy o hrade v podobe Peilenstein, Pelystan, Porustan však takýto výklad spochybňujú. Historik Vincent Sedlák vychádzal z nemeckého slova beilen, ktoré znamená v niektorých nemeckých nárečiach stúpať, sliediť, sledovať. A práve v tomto slovese vidí V. Sedlák kľúč k objasneniu významu názvu Stupavy. Hrad Pajštún, ktorý vznikol na konci 13. storočia ako nasledovník zničeného hradu Stupava, dostal od nemeckého nemeckého staviteľa názov, ktorý bol prekladom termínu Stupava, keď ešte bola známa motivácia slovenského názvu. A tou motiváciou bola podľa V. Sedláka strážna služba obyvateľov hradu Stupava, ktorí ju vykonávali stúpaním teda sliedením po hranici. Koniec koncov Chodsko v Čechách má rovnakú názvovú motiváciu — chodenie (stráženie) okolo hraníc (Hrnko 2004).


Literatúra:
HRNKO, A. 2004: Stupava: Potulky históriou. Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 110 pp.

LUTTERER, I., MAJTÁN, M. & ŠRÁMEK, R. 1982: Zeměpisná jména Československa. Slovník vybraných zeměpisných jmen s výkladem jejích původu a historického vývoje. Praha: Mladá fronta, 376 s.
MACHEK, V. 1957: Etymologický slovník jazyka českého a slovenského. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd, 628 s.
STANISLAV, J. 1999: Slovenský juh v stredoveku. Zv. 1. Vydanie 2. Bratislava: Národné literárne centrum, 485 s.
STANISLAV, J. 2004: Slovenský juh v stredoveku. Zv. 2. Vydanie 2. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 533 s.
ŠUĽHAČ, V. P. 2008: Praslovjanskyj gidronimnyj fond: Fragment rekonstrukciji. Kyjiv: Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy, 368 s.
TURČAN, V. 2009: Stupava na úsvite dejín. — Supava: história, pamiatky, osobnosti, príroda. Club Abbellimento, Stupava, roč. 5: 3—6.
VARSIK, B. 1984: Z osídlenia západného a stredného Slovenska. Bratislava, Veda, 1984. 260 s.
VARSIK, Branislav: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí. Príspevok k etnogenéze Slovákov. Bratislava: Veda 1990. 184 s.

VAVERKOVÁ, I. (ed.) 1984: Nemecko-slovenský / slovensko-nemecký slovník. 7. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 912 s.